Vykanie je komunikačný spôsob určený na vyjadrenie úcty voči neznámym osobám, vyššie postaveným osobám, či iným jednotlivcom, ktorí si podľa nášho názoru a spoločenskej normy zaslúžia prejavenie rešpektu vo vzájomnej sociálnej interakcii.

V profesionálnej i bežnej komunikácii sa každý z nás stretáva s vykaním na dennom poriadku. Všeobecne prevláda názor, že pri vykaní stačí dodržiavať jednoduché základné pravidlo: použitie 2. osoby množného čísla. Na toto pravidlo však zvykneme často zabúdať, najmä pokiaľ ho používame v kontexte vyjadrenia pohlavia oslovovanej osoby.

Kto z nás sa ešte nestretol s oslovením typu „Peter, mohol by ste sa dostaviť na tretiu hodinu?“ či „Monika, už ste poslala ten list?“. Tvar slovesa použitý v oboch príkladoch je nesprávny, nakoľko určitý slovesný tvar musí byť pri vykaní vždy vyjadrený v pluráli. Petra a Moniky by ste sa teda mali podľa správnosti opýtať „Mohli by ste sa dostaviť na tretiu?“ a „Poslali ste už ten list?“.

Treba si dávať pozor na prípady, kedy sú vo vykaní obsiahnuté i prídavné meno, trpné príčastie, radová číslovka, zámeno a slová sám, rád, vinen, hoden – tie musia byť vždy v rovnakom čísle a rode ako oslovovaná osoba. Ukážme si to na príklade v kombinácii s otázkou obsahujúcou vyjadrenie radovej číslovky:

mužský rod / ženský rod

Prišili ste posledný? / Prišli ste posledná?

Pri vykaní však okrem gramatických pravidiel netreba zabúdať ani na etiketu (napríklad oslovovanie starších ľudí) a zachovávať túto zdvorilostnú formu komunikácie až do momentu, kedy nám tieto osoby nenavrhnú tikanie.